nedeľa, 5. januára 2014

Do what makes you happy


Zdravím vás :) 
Som tu s dalším článkom, aj keď som ho skutočne neplánovala, bolo to úplne spontánne rozhodnutie. Asi Je to určite kvôli tomu, že by som sa mala učiť :D Ale aj kvôli tomu, že som práve prišla z úplne brutálneho tréningu ktorý nasledoval po ešte brutálnejšom tréningu včera. Článok bude bohužiaľ dosť dlhý, pretože to potrebujem zo seba dostať.



Aby som vám to trochu priblížila, včera bol leg day. Čiže drepy s voľnou činkou, pilé drepy, výpady, mŕtve ťahy, zakopávanie, predkopávanie, výskoky na bedňu s činkou do drepu a dole, mosty a výpony s činkou, burpees, ktoré si vždy dávam za tréningom nôh aby som sa odrovnala. Na záver 4x1min wall sit s 10kg kotúčom (s týmto len začítam tak sa nesmejte!!). Včera som bola ale nejako extra nabudená (to v poslednej dobe bývam často), tak som si dala ešte 4x15 drepov na jednej nohe bez závažia (to je pre mňa fakt náročné) a dneska ma z toho bolí zadok tak strašne ako ešte nikdy :D Celkom vražedná kombinácia. Čo sa týka kardia to nenávidím a dosť ho flákam, takže pri tréningu nôh vždy na začiatku na rozohriatie 10 minút stepper a na konci ešte na vydýchanie 15 minút "chôdza do schodov" (to je taký divný stroj) alebo občas beh. Tak to bol môj včerajší tréning, kedžě niesom žiadny namakanec tak mi to dalo dosť zabrať. 



A dnes som mala tréning s trénerom, taký kruháč (hiit tréningy narozdiel od kardia milujem), ktorý bol inšpirovaný crossfitom. Straše obdivujem ľudí, ktorí cvičia workout (myslím vonku) alebo crossfit. Je to úžasné, obdivuhodné, proste najväčšia motivácia. Tiež by som raz chcela byť taká dobrá :) Tréning vám tu celý vypisovať nebudem, aj tak to nikoho nezaujíma.Ale trénovala som clean and jerk, kliky v stojke, skúšala som zhyb na jednej ruke (nie, fakt ho nedám!!) a tak ďalej :) Bola to zábava, bolo to prekombinované ale tak to mám najradšej :D



A teraz by som sa chcela dostať k pointe článku (ak vôbec má nejakú pointu). Keď som pred pár rokmi začala cvičiť (doma), cvičila som aj 3 hodiny denne a k tomu som ešte mala denne tréningy tenisu. Cvičila som síce len Jillian, rôzne pilatesové videá ale preháňala som to. Vôbec nechápem ako som toľko hodín denne mohla cvičiť, keď ma to absolútne nebavilo. Mala som anorexiu a robila som to len pre chudšiu postavu. Každý deň. Absolútne som sa izolovala od všetkých, všetko sa točilo len okolo školy, tenisu a cvičenia. A jedla samozrejme. Bolo to asi najhoršie obdobie v mojom živote. Priznávam, občas sa mi vracajú tie anorektické myšlienky o tom ako som "mala všetko pod kontrolou", aké to bolo úžasné byť vychudnutá. Myslím že myšlienky babe, ktorá trpela PPP nikdy nedajú úplne pokoj. Ale viete čo je dôležité? Musíme vedieť čo chceme, kam smerujeme. Život máme len jeden. Život s PPP bol taký bezproblémový a jednoduchý, všetko sa točili stále dookola, žiadne problémy. Ale som si istá, že už nikdy, naozaj nikdy sa tam nevrátim. Pretože je to všetko len subjektívny pocit, v skutočnosti život s PPP ani nie je život, akoby sme ani nežili. Je to len prežívanie, život nemá žiadny zmysel. A to čo ma najviac drží od PPP je práve cvičenie. Možno sa to zdá divné, ale ja naozaj necvičím kvôli postave. A nemám ani six pack, aj keď nevadilo by mi keby som ho mala, to vôbec. Ale nie som smutná z toho že nevyzerám ako nejaká fitness modelka :) Som spokojná a prijala som sa taká, aká som. Práve vďaka tomu, že som sa z PPP dostala dnes môžem robiť to čo robím. Vtedy som bola taká slabá, že by som neurobila ani jediný zhyb alebo drep na jednej nohe. Všetko je to o tréningu a o správnej strave. Je to úžasný pocit ísť spať s pocitom, že som dnes urobila maximum pre to, aby som bola zajtra o niečo lepšia. Cvičenie ma neskutočne baví, našla som sa v tom. Milujem to prekonávanie, to trieskanie činiek. dosť mi narástlo sebavedomie (ale namyšlenec zo mňa našťastie ešte nie je). Milujem ten pocit že vtedy na nič iné nemyslím a všetko mi je jedno. Milujem to, keď ležím na zemi a neviem vstať, ani popadnúť dych, pretože som do toho dala všetku silu čo som mala. Toto, toto je tá vec, ktorá ma robí skutočne šťastou. A nepotrebujem u toho ani cvičiť v tých najdrahších nike teniskách, značkovom oblečení. Nepotrebujem byť v najluxusnejšom fitku, je háňala som to. Vôbec nechápem ako som toľko hodín denne mohla cvičiť, keď ma to absolútne nebae som dnes urobila maximum pre to, aby som bola zajtra o niečo lepšia. Cvičenie ma neskutočne baví, našla som sa v tom. Milujem to prekonávanie, to trieskanie činiek. dosť mi narástlo sebavedomie (ale namyšlenec zo mňa našťastie ešte nie je). Milujem ten pocit že vtedy na nič iné nemyslím a všetko mi je jedno. Milujem to, keď ležím na zemi a neviem vstať, ani popadnúť dych, pretože som do toho dala všetku silu čo som mala. Toto, toto je tá vec, ktorá ma robí skutočne šťastou. A nepotrebujem u toho ani cvičiť v tých najdrahších Nike teniskách, značkovom oblečení. Nepotrebujem byť v najluxusnejšom fitku, je mi to jedno. 

Týmto určite nechcem vyznávať na verejnosti svoju lásku k fitku ani písať tu ďalej také trapošiny, len som vám chcela povedať, aby ste vždy robili to čo vás baví, pretože len tak budete skutočne šťastní. Dúfam, že som vás týmto článkom príliš neunudila a že dáva aspoň trochu zmysel.




Na záver vám sem pridávam video, ktoré ste možno už aj videli, je na ňom 17 (teraz už 18) ročná Suzanne Svanevik. Dúfam že vás inšpiruje tak ako mňa, pretože je naozaj úžasná :)

Lola.

6 komentárov:

  1. Tak blogujem ako blogujem, ale vrátiť som sa proste musela. Nedalo mi to. Sem tam niečo spíšem, ale už nemám toľko času ako kedysi. Ďakujem, písal, že mu robia vyšetrenia a že to nevyzerá vážne, tak dúfam, že nie je. :) No áno, ono sa to tam potom poriadne vyhrocovalo a zakončilo sa to tým, keď ma manžel trénerky pochválil. To proste nezniesla. Holt, stáva sa. Musela som odísť. Ja nevravím, že sa vzdávam clean eatingu, problém je, že tie odstupy časové medzi jedlami sú 5-6 hodín denne a to je pre mňa príliš veľa, lebo mne trávi fakt dosť rýchlo, akurát, že mám problém s tvorením stolice. Všetko ostáva v črevách a tak nemôžem jesť. A ono, ja jedávam omnoho viac, zatiaľ len 1500 kcal, po rysovačke a 2 mesiacoch nejedenia si na viac ani netrúfam, pribrať nechcem späť. Akurát, že s tým mám problém, lebo trepať do seba naraz toľko kcal je u mňa problém, 1000 je to, koľko v rozpise zvládnem napísať, resp. koľko si myslím, že zvládnem zjesť a potom musím pridávať, asi som to blbo napísala v článku. :D :D Mne proste tie 3 jedlá vadia, buď ma to núti nejesť nič, alebo ma to núti jesť viackrát ako 3x denne, ale to proste nemôžem, lebo mám neznesiteľné bolesti. Môj žalúdok bol viac ako pol roka na rysovacej diéte, vlny, čiže som viac ako 1200 kcal nejedla.. potom 2 mesiace, kedy som skoro nejedla vôbec, čiže je to trocha s tou stravou problém.
    No, na crossfit idem už v utorok, tak som zvedavá, čo tento tréner dokáže, usporiadúva i súťaže a tak, čiže predpokladám, že je dosť dobrý. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mimochodom, článok si veľmi krásne napísala. PPP je niečo, čo nám síce dalo kontrolu, ale donútilo nás byť v uzavretej bubline našich vlastných starostí a pocitov.. Nerobili sme to, čo sme chceli. Utekali sme za niečím, čo nebolo ani naším snom, vzdiaľovali sme sa samým sebe.. utekali od seba. Chceli sme byť niekým iným, pretože sme si mysleli, že nie sme dosť dobré. Je to smutné, ako sa dokážu tak mladé decká podceňovať. Našťastie, PPP je už minulosť. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Práve pozerám to stravovanie, čo si mi o ňom písala, ale u mňa by to bol problém. Nemôžem jesť po 3 hodinách. Musím mať minimálne 5 hodinový odstup medzi jedlami - to je u mňa ten problém, inak by som kľudne zvládala i 5x dennú stravu.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No, u mňa to dosť záležalo od toho, kedy a ako často jem, pretože vtedy mi sila rástla, teraz som klesla na benchpresse o 10 kg v priebehu 2 mesiacov. Ja som dosť zameraná na silové tréningy, to je to jediné, čo môžem rozvíjať, preto tá kvalita stravy a jej pravidelnosť je dôležitá. Snažím sa dostať na minimálne 60 kg bench v tomto roku a snáď i ďalej. A tak, pokiaľ máš trávenie v pohode, iste, že ti to nevadí, ale ono je to úplne iný život, keď do seba kvôli bolestiam nemôžeš nič nasúkať. Ja večer jesť nemôžem a ráno do seba ledva niečo dostanem. Takže je to dosť komplikované. Tak, hľadám, už celý rok a zatiaľ som úspešne zlyhala vo všetkom. Mne totižto vyhovuje nejesť absolútne nič, piť čaj celý deň, to je proste pre moje telo ideál. Avšak dlhšie ako 1 deň to neviem zvládnuť.
    No áno, trénerka sa za to urazila a poohovárala ma. Preberala som to s ešte jednou jej klientkou, kamoškou, a zhodli sme sa na tom, že sa fakt urazila. Čiže je to proste divné no. Dosť jej vadilo, že som napredovala vo váhach, bez jej pomoci. Niektorým ľuďom proste nikdy neporozumiem.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tvoje nohy musely umírat, zným to, když s dám pořádně do těla a pak si nemůžu ani sednout! :D:D
    Video už jsem viděla, je fakt dobrá!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jsem za tebe moc ráda, ušla jsi hrozně dlouhou cestu.. Snad už bude pořád líp a líp.

    OdpovedaťOdstrániť