utorok 26. februára 2013

My challenge


Dnes som sa pri písaní dátumu v škole dosť zarazila. To už vážne končí Február a bude Marec? Potom Apríl, Máj, Jún a prázdniny? To to vážne tak rýchlo ubehlo? Pamätám si, ako sa začínali prázdniny minulý rok a my sme išli na dovolenku, to to vážne tak letí? :) Na dovolenke som si to samozrejme naplno užila, ale tento rok si ju plánujem užiť ešte oveľa viac. Samozrejme by som chcela zapracovať aj na svojom tele, možno to znie strašne nútene až nepríjemne, ale pre mňa je práve to ukazovanie v plavkách pri mori veľká motivácia. Nechcem si dávať nereálne ciele, ani na to príliš tlačiť, ale úprimne...    Kto by nechcel počuť slová ako: Vyzeráš vážne dobre, woow ty máš tehličky! Si vážne vymakaná! :D - tieto slová som počula od jedného nádherného chalana minulý rok na dovolenke, len to má jeden háčik... Neboli adresované mne, ale mojej kamarátke :D

Predtým to bolo tak, že som jedla príliš málo, cvičila ako ďas a moje telo aj tak vyzeralo - úplne bez energie, strašne chudá... aj keď som si prišla strašne mäkká, asi zrejme tak "trochu" skinny fat. Tento rok sa do toho ale obujem na 100%, vlastne tak ako som to robila doteraz už pár mesiacov. No predsalen tu pár zmien bude :)

Rozhodla som si sama pre seba vytvoriť takú menšiu výzvu, ktorá bude nielen ďalším krokom k vypracovanejšiemu a svalnatejšiemu telu, ale aj takou ďalšou motiváciou, baví ma totiž odškrtávať si políčka rôznych plánov a označovať ich ako "splnené" :D Možno sa vám to bude zdať ako veľká blbosť a zbytočnosť, ale skúsiť sa má všetko! :D

- Inšpirovala som sa Fitness-Girl a začínam taktiež ako mnoho ďalších bloggeriek s 100 burpee challenge


- Inšpirovala som sa tiež bloggerkou, ktorá si hovorí ZAZA a vďaka jej super článkom kde často spomína práve drepy som si vytvorila aj 100 squat challenge (dúfam že to kolená prežijú:D)


A o ďalších bodoch mojej "výzvy" ktorá potrvá až do leta ešte porozmýšľam. S burpees a squatmi som začala už dnes, ale iba číslom 1 :D To som zvedavá ako sa budem tváriť keď ich budem musieť urobiť 80, 90... 

To by bolo asi pre dnešok aj všetko, čoskoro sa zase ozvem, jarné prázdniny sa blížia, to potom budem mať oveľa viac času aj na blog, snáď už konečne pridám recepty a nejaké užitočné články.  Snáď sa máte dobre a tešíte sa na leto tak ako ja! :D

piatok 22. februára 2013

Prečo som sa rozhodla to zastaviť


Dlho som uvažovala o tom, či mám tento článok vlastne napísať. Viete, zdravý životný štýl, fitness, cvičenie, to všetko považujem za tie "dokonalé" veci v mojom živote, vidím v tom zmysel, určitý cieľ. Práve preto píšem tento blog, chcem sa s niekým podeliť o svoje nadšenie, zároveň byť v tejto úžasnej "komunite" a navzájom sa podporovať. To, o čom teraz budem písať je protiklad toho, o čo sa tu všetky snažíme. Možno si budete hovoriť, že sa to sem nehodí, ale je to určitá kapitola môjho života aj keď dúfam, že už definitívne uzavretá. Nechcem to tu príliš obkecávať, myslím že je jasné, o čom článok bude. Chcela by som napísať o mojej skúsenosti s Poruchami príjmu potravy a tiež o tom, ako ma to poznačilo. Ale hlavne chcem napísať to, čo ma motivovalo... Motivovalo začať jesť.

Keby som mala rozmýšľať nad tým, kedy to začalo, nikdy by som to presne nezistila. Už ako malému dievčaťu, keď som mala 9 rokov mi často v rodine hovorievali, že mám veľké brucho. Že som tučná. Že nemám večer jesť chlieb. Že mám začať športovať. Pamätám si, ako som vždy závidela väčšine svojich kamarátok - boli tak detsko útle, mali ploché brušká, už vtedy som chcela byť taká, ako oni. Nemala som veľkú nadváhu, len som mala väčšie brucho. Postupne, keď som v nejakých 13-14 rokoch objavila rôzne diéty, chcela som to len skúsiť. Videla som v tom možnosť ako byť chudá, obľúbená, tešila som sa že už mi nikto nikdy nebude hovoriť že som tlsťoch. Tak som to skúsila. Do detajlov si to nepamätám, bolo to už dávno. Začínala som s 90 dňovou diétou na princípe delenej stravy, vydržala som asi 2 dni a potom som sa poriadne najedla - 1. pokus nevyšiel. Ale potom som začala počítať kcal a naordinovala som si 1000kcal, ktoré som jedla každý deň v 5 menších porciach. A chudla som dosť rýchlo. Celé sa to zbehlo a váha namiesto začiatočnej 4 začala ukazovať 3. Paradoxne som si stále pripadala pšríliš tučná, nechcená, odkopnutá. Zmeny si samozrejme všimlo okolie, hlavne rodičia do mňa stále rýpali a chceli aby som jedla viac a viac, kontrolovali ma cez víkendy. Ak sa im podarilo do mňa dostať niečo, čo som mala zafixované ako "zakázané" (napríklad cestoviny so smotanovou omáčkou), znamenalo to pre mňa, že už som to v ten deň pokazila a tak sa odštartovalo postupne záchvatové prejedanie. Jedla som cez týždeň asi tak 600-800kcal a cez víkendy som sa prežierala. A takto som si udržiavala svoju dosť nízku váhu. Už som ani nechcela chudnúť, už dávno vtedy som stratila záujem o to vyzerať dobre, pripadala som si ako najškaredšia osoba na svete, pripadala som si tučná, neschopná, k ničomu, proste... úplný looser. Jediné na čo som denne myslela bolo jedlo. Úplne som po ňom túžila, sledovala som recepty, relácie o varení, rada som varila - najmä cez víkendy, kedy som sa prežierala. Tak veľmi som si túžila dať jedlo, viac jedla, keď mi tak škvrkalo v žalúdku - ale niečo ma ovládalo, niečo mi to nedovolilo a ja som si len buchla do brucha s tým, že to budem musieť vydržať. Aj v tomto období som milovala jedlo, aj keď som si ho zakazovala. Nejedla som zdravo, práveže to boli také hnusy typu polievka zo sáčku, puding so sladidlom, nízkotučné jogurty so sladidlami a podobne. A takto sa to vlieklo snáď niekoľko rokov. Bola som natoľko vynaliezavá, že som našla rôzne skrýše, kde skryť jedlo pred rodičmi, vedela som aké frázy mám pred všetkými používať, nosila som hrubé mikiny, klamala som o tom, čo som jedla. Skoro stále som klamala...

Postupom času som si začala uvedomovať, kam som sa to vlastne dopracovala. Vedela som, že je to zlé, že toto nieje život, že len prežívam, že nebudem môcť mať deti, že si totálne pokašlem zdravie, že mi hrozí osteopróza, že mi môžu vypadať zuby, že mi kedykoľvek môže zlyhať srdce. Ja som to všetko vedela. Ale nedokázala som s tým seknúť, byť chudá mi prišlo úžasné, aj keď to bolo vlastne to jediné čo som mala. Všetko ostatné mi anorexia vzala. Vzala mi priateľov, vzala moje nadšenie do vecí, ktoré som milovala, vzala mi môj život, ktorý bol pred tým šťastný - keď si to tak uvedomím, nič mi nechýbalo. A práve vtedy mi to všetko začalo dochádzať. Aj keby som stratila všetku váhu na svete, nikdy by som sama pre seba nebola dosť dobrá. Stal sa zo mňa perfekcionista, nervák, pesimista a navyšše som nenávidela sama seba, vôbec som si neverila, mala som pocit že som len nepotrebný odpad a nikto sa o mňa nezaujíma. Kontrolou jedla som si skrátka dokazovala, že niečo v mojom živote mám úplne pod kontrolou. Mala som svoje pravidlá a zásady, ktoré som nikdy neporušila. A ak sa náhodou stalo, že mi niekto trochu "narušil" moje plány, alebo som v čase kedy mal byť obedo-olovrant (vtedy som jedla už iba 2x denne, ráno a o 16:00) bola som nervózna, podráždená, odporná ako keby sa mal zrútiť svet... Nebol to život, len som prežívala. 

A teraz by som rada prešla k súčasnosti. To, čo som doteraz opisovala je dúfam že definitívne moja minulosť. Ako to mám teraz? Je to až neuveriteľné, ale prídem si ako presný opak. Stal sa zo mňa tak trochu flegmatik a ak nejde vyslovene o život tak všetko a všetkých mám na háku :D V škole sa mi stále darí rovnako, mám 1, v tomto mi proste ten perfekcionizmus zostal :D Sebavedomie mi rozhodne nechýba, zase som v "partii" priateľov, zlepšili sa aj vzťahy v rodine, znovuobjavila som svoje záľuby a našla som si aj nové. Z tichého a utiahnutého dievčatka sa znova stal ukecaný mudrlant :D A hlavne som prijala sama seba takú, aká som (či už povahovo tak aj vzhľadovo) a kritiku ostatných už neberiem tak vážne, predsa je to môj život a ja si ho plánujem užiť na maximum. Uvedomila som si, že nikto ma z toho len tak nedostane, musím chcieť sama, musím to urobiť sama - je to rozhodnutí v mojej hlave. Nehovorím že to bolo ľahké, obzvlášť to priberianie na zdravú váhu bol a stále tak trochu je problém. Ale už sa nejakú dobu nevážim a ani neplánujem, neviem koľko teraz vážim a vlastne to ani nepotrebujem vedieť. Priznávam sa, stále mi záleží na vzhľade, ale mojím cieľom nieje žiadna "thinspo" fotka, ani vytŕčajúce kosti. To už mám za sebou a pochopila som, že za toto ma nikto normálny nikdy obdivovať nebude. Mojím cieľom je zostať taká aká som, rozvíjať sa, zlepšovať sa a byť najlepšia verzia samej seba. K tomu žiadne čísla na váhe ani centimetre nepotrebujem :-)

Najdôležitejšia vec, bez ktorej by som toto rozhodnutie nikdy neurobila je toto všetko. Mám na mysli zdravý životný štýl, šport, tenis, prekonávanie samej seba, túžba po vyrysovanejšom ale zdravom tele. Túžbu po "dokonalom skinny tele" som vymenila za niečo oveľa lepšie. Možno to bude znieť až naivne, ale chcem sama sebe dokázať, že na to mám. Rada si dávam ťažké ciele (napríklad v klikovaní :D), rada sa prekonavám, rada sa inšpirujem a mojím snom je raz byť inšpiráciou pre niekoho iného. Viem kam smerujem, viem kam to chcem dotiahnuť a budem na sebe stále pracovať a nikdy sa nevzdám. Mám veľa snov, ktoré sa týkajú tenisu - to by som predsa s vychrtnutým telom bez energie nikdy nemohla dosiahnuť. Práve toto bol dôvod, prečo som sama chcela, aby to peklo skončilo...

Viem že článok je veľmi dlhý a asi sa ho nikomu nebude chcieť čítať, ale chápem to. Každý robíme chyby, každý môže spadnúť aj na úplné dno. Potom keď sa ako tak pozbiera, môže zase spadnúť. Ale o tom to celé je, nikdy sa nevzdávajte. Aj keby váš cieľ bol v nedohlade, aj keď by vás stále niekto zhadzoval, aj keď by ste padali hlbšie a hlbšie - nikdy to nevzdajte! Vstante! Výhra nikdy nieje bez boja. Nebyť výťazom neznamená byť porazeným! Porazeným sa stávame až vtedy, keď to sami vzdáme.Každý máme svoje problémy a nemali by sme stále riešiť ešte aj problémy druhých. Každý asi máme aj svoje "temné stránky", ale je dôležité nájsť znova ten správny smer a pokračovať - tým by som to asi celé uzavrela :)

sobota 16. februára 2013

Ako pribrať?


Internet je preplnený článkami o tom, ako schudnúť. Nájdete tam všetko - od diét, cez cvičenie, pro-ana stránky, rôzne rady od "odborníkov", hladovky až po prípravky na chudnutie. Sú toho plné časopisy, televízia, plagáty, noviny - skrátka v dnešnej dobe je vzhľad až príliš dôležitý a každý chce byť IN. Pritom by stačilo len prečítať pár naozaj pravdivých článkov a použiť selský rozum. Často totiž celé vaše "chudnutie" môže byť cesta do pekiel. Ale o tom inokedy, dnes sa paradoxne pozrieme na pár zásad toho, ako pribrať, pretože takých článkov je na internete oveľa menej.

1. Motivácia, cieľ
Priberanie je tak ako chudnutie cesta na dlhú trať. Nerátajte s tým, že za týždeň to budete mať za sebou. Chce to čas, vytrvalosť, motiváciu a cieľ. Tak ako pri chudnutí, je dobré dať si určitý cieľ, alebo záchytný bod. Či už váhový, alebo napríklad v cm. Musíte urobiť rozhodnutie a odhodlať sa, že to naozaj chcete a že to vydržíte. Nie deň, nie týždeň...

2. Nebáť sa prírastku na váhe
V súčasnosti vidím blogy dievčat, ktoré sa boja pribrať na váhe, aj keď to potrebjú. Ak to neni váš prípad môžete tento bod preskočiť. Ide vlastne o to, že schudli až príliš a musia pribrať na nejakú zdravú váhu. S týmto mám skúsenosti a stále sa nachádzam v tejto fáze, síce už sa nebojím váhového prírastku ale stále je tam určitá paranoja že skončím ako prasiatko. Je doležité si uvedomiť, že svaly vážia 2x toľko ako tuk. To znamená, že kilogram svalu nieje objemovo tak veľký ako kilogram tuku. Preto sa sústredíme hlavne na naberanie svalov, nie tuku.


3. Strava
Bez zmeny stravy to nepôjde. Niektorí ľudia si mylne myslia, že ak sa začnú napchávať Mc Donaldom pôjde to jedna radosť. To je síce pravda, ale pravdepodobne sa z vás potom stanú tukové guličky. Ani pri priberaní sa nemusíme vzdávať zdravej stravy, ovocia, zeleniny. Len treba upraviť pomer, množstvo, príjem a výdaj. Dôležité je jedenie minimálne 5-6x denne. Niekomu vyhovuje aj jedenie 7-8x denne, ale to skutočne záleží od toho, ako vám to vyhovuje. Dôležité je zastúpenie všetkých živín - bielkovín, sacharidov a tukov. A ďalšou podstatnou vecou je mať príjem vyšší ako výdaj. To znamená že musíte prijať viac energie, ako vaše telo sporebuje - logicky. Vhodné je prijať 2g bielkovín na 1kg vašej telesnej hmotnosti. Prílišné preháňanie konzumácie bielkovín telu škodí, takže to zase nepreháňajte. Konzumáciu sacharidov (hlavne tých komplexných ako ryža, celozrnné pečivo) by ste mali navýšiť. A taktiež aj konzumáciu zdravých tukov, ktoré telu len prospejú. Každé telo má individuálne potreby, čo sa týka stravy, preto sa nemôžeme riadiť nejakými vzorcami. Základom naberania svalov je strava, preto by sme tento základ nemali podceňovať. Jedzme preto zdravo, striedmo, dostatočne a kvalitne, žiadne každodenné napchávanie fastfoodmi a snickerskami. 

3. Tréning
Samozrejme, že pri naberaní svalov je potrebné aj cvičenie. To, že potrebujete pribrať vôbec neznamená, že nesmiete cvičiť. Musíte ale dávať pozor na stravu a dbať o to, aby ste mali vždy príjem vyšší ako celkový výdaj! Prečo je cvičenie dôležité? Nechceme predsa skončiť ako tukové vankúšiky, chceme sexy pevné telo, ktoré nám bude kdekto závidieť. A práve preto je dôležité cvičenie. Ktoré je najvhodnejšie? Asi už tušíte, ale je to posilovanie. Ak posilujete s činkami, vyhnite sa ľahkým váham a miliónom opakovaní, to je vhodné pre chudnutie. Snažte sa si nakladať väčšie váhy, sledujte svoje pokroky! Rambo z vás aj tak nebude, nebojte sa. Určite je dobré aj posilovanie s vlastnou váhou (kliky, burpees, pull ups). Kardio ako beh, korčuľovanie, skákanie, byciklovanie je vhodné najmä pri chudnutí, ale to neznamená že to máte zakázané. Môžete to vykonávať, ale nepreháňajte to. Chceme predsa nabrať, nie ešte viac schudnúť :) Pri vhodnej strave môžeme cvičiť aj 4-6x týždenne :) Minimálne 1 deň je však dôležitý na regeneráciu a obnovu svalov.

4. Supplementy
Hovoríte si, že sa na to asi vykašlete, pretože sa vám nechce utrácať za gainery, proteiny a podobne? Mám pre vás dobrú správu, toto nieje nutné. Ja sama zastávam názor že je lepšie príjmať živiny z jedla ako z doplnkov stravy. Oveľa radšej ako protein si dám tvaroh, oveľa radšej ako gainer si dám cestoviny s krevetami a podobne :) Milujem jedlo, tak načo do seba budem pchať takúto chémiu? Samozrejme, že cih neodsudzujem, tiež som kedysi protein veľmi rada používala. Ale teraz už skôr len na pečenie a kuchtenie dobrôt, kde ho potrebujem. Doplnky stravy niesú pri naberaní nutné. Vlastne iba dodávajú živiny, ktoré nájdeme aj v jedle. Ja sa teda oveľa radšej najem niečoho dobrého :D

Snáď sa vám článok aspoň trochu páčil, je dôležité to hneď nevzdávať, nepôjde to zo dňa na deň. Ale výsledok za to určite potom stojí :) A na záver taká motivačná fotka, je dôležité si uvedomiť, že váha je len číslo. Dôležitejšie je to ako vyzeráme a najmä to, ako sa cítime.



utorok 12. februára 2013

Je to vôbec zdravé? (1 diel)


Všade kam sa len pozrieme sa nás snažia na niečo nalákať. Televízia, časopisy, web stránky, bilboardy - to všetko je preplnené reklamou a každý sa nás snaží nalákať na svoj výrobok. Cieľovou skupinou sú najmä deti, ale aj ľudia, čo sa snažia zhodiť nejaké to kilo alebo sa zdravo stravovať. Kto by predsa nechcel byť zdravý a fit? Len čo prídeme do potravín vidíme nápisy ako nízkotučný, bez cukru, fitness, light a podobne. Chceme schudnúť? Takže toto určite pomôže, myslíme si, veď keď je to napísané takým veľkým nádherným písmom, asi na tom niečo bude - a výrobok zvesela putuje do nákupného košíka. Často si ale neuvedomujeme, že je to len obyčajná chemická sračka šmakuláda. Takže hurá na to, ukážem vám pár názorných príkladov.

1. Fitness cereálie, zapekané musli, lupienky
V médiách je často prezentované, že raňajky sú základ dňa. S týmto musím súhlasiť, nieje nad to začať deň s kvalitnými raňajkami. Ale nemyslíte si, že je lepšie začať kvalitnými potravinami, ktoré nám dodajú energiu na pár hodín? Nieje to oveľa lepšie ako do seba napchať nejakú presladenú žblajdu v podobe príšerne sladkých cereálií? Odporúčam pozrieť toto krátke video. Nechcem hneď tvrdiť, že všetky cereálie, lupienky a musli, ktoré kúpime v obchode sú zlé. Ale drvivá väčšina obsahuje príšerne veľké množstvo jednoduchých cukrov a tukov.



Pozrime sa podrobnejšie na cereálie označené ako fitness - to znamená, že by mali byť zdravé a mali by sme po nich byť fit. Ale aká je skutočnosť? V 100 gramoch sa nachádza takmer 400kcal a 74.8g sacharidov, z toho 23.7g cukrov! 7.9g bielkovín a 6.3g tukov.


Vhodnou alternatívou, ako môžeme nahradiť cereálie plné cukrov sú ovsenné vločky, ktoré môžeme zmiešať napríklad s ovocím. Dodajú nám oveľa viac vitamínov a minerálnych látok, ako kúpené presladené cereálie. V 100gramoch nájdeme priemerne 365kcal, 67.5sacharidov ale z toho iba 1.5g cukrov. 12.5g bielkovín a 5g tukov. 

2. Tvarohy a jogurty s umelými sladidlami
Jednoznačne ďalšia položka, ktorá do zdravého životného štýlu nepatrí. Tvarohy a jogurty sú potraviny bohaté na bielkoviny, tak prečo to kaziť umelou chémiou? 


Pozrime sa napríklad na Ovofit. Čo je na ňom vlastne také zlé? Obsahuje umelé sladidlo Aspartam. Nutričné hodnoty síce nemá zlé, ale zložením určite nepatrí medzi zdravé potraviny, preto by som si dávala naozaj pozor a nekonzumovala tento výrobok. A čo je Aspartam vlastne zač? Spôsobuje rôzne problémy, od únavy, cez halucinácie, zvyšovanie hmotnosti, bušenie srdca, depresiu, strátu sluchu, slepotu, epilepsiu, až po nádory na mozgu a sklerózu. A mohla by som pokračovať, skutočne sa nám snažia výrobcovia podstrčiť niečo tak strašné?!


Je tu oveľa lacnejšia, chutnejšia a zdravšia varianta, ako si dopriať tvaroh či jogurt. Stačí si kúpiť ten bez príchute a dochutiť si ho doma podľa svojho gusta - pridať ovocie, orechy, med, alebo ho urobiť na slano. Fantázii sa medze nekladú.

A aby to nebolo príliš dlhé, sme na konci prvej časti. Nabudúce si posvietime aj na iné potraviny, na trhu je ich viac než dosť. A aký máte vy názor na raňajkové, fitness alebo akékoľvek iné cereálie? A čo si myslíte o potravinách dochutených umelými sladidlami vy? 

sobota 9. februára 2013

Ako sa mi vlastne (ne)darí?

Dnes to bude ďalší vykecávací článok, o mne. Viem že to asi nikoho príliš nezaujíma, ale ak raz budem mať telo svojich snov, musím si zdokumentovať aj priebeh svojej cesty. Ja si totiž svoju cestu veľmí užívam, milujem zdravé jedlo, milujem pohyb, milujem ten pocit, že sa môžem rozhodnúť čo budem jesť a nemusím jesť blafy typu biely rožok s paštikou a zapíjať to 1% džúsom s koncentrátu, tak ako to niektorí moji rovesníci robia. Možno som za podivína, ale teraz už mi to nevadí, pretože to robím pre seba a viem sa za svoje činy chváliť (je to psycho, viem, ale keď ma nikto nepochváli, pochválim sa sama a takto sa motivujem). Som veľmi rada, že môžem ísť za svojím snom a cieľom a pritom si to tak užívať, nepotrebujem byť hneď v cieli, stačí mi že viem, že preto robím svoje mamximum. A som vážne spokojná, je to čím ďalej tým lepšie a čím ďalej tým viac to milujem.

Blog mám už jeden mesiac a ešte som ani poriadne nikomu neukázala, ako na tom vlastne som. Myslím že za  ten mesiac tu bol pokrok - zdvihol sa mi zadok a proste väčšil, zlepšilo sa mi o trochu brucho, za chvíľku už tam snáď bude náznak svalov. Ešte viac som pridala na jedle a napchávam sa ako továreň mi príde :D A samozrejme stále cvičím to, čo ma tak veľmi baví. Aby bolo jasné, ja nechudnem, skôr sa snažím nabrať nejaké svaly hlavne teda na bruchu, nohy mám celkom ok :D A aby som len nekecala, je tu pár fotiek, len do mňa, viem že oproti vám je to nič. Ale raz budem mať tiež poriadne svaly, verím si :D

(Obidve fotené dnes ráno)

Ako správny trapák tam mám ružové pyžamo, prosím pre jeden krát mi to odpustite. Mala som si zobrať oblečenie na cvičenie! :D Viem že oproti vám je to nič moc, ale pred pár mesiacmi som tam nemala ani menšiu čiarku, proste len úplne rovné brucho a nič viac nič menej :D A prepáčte za to že za tam krútim ako paragraf, ale odfotiť to čo vidím v zrkadle sa aj tak nedá, proste tie fotky skreslujú, v skutočnosti mám to brucho dúfam lepšie :D Nabudúce budú už lepšie fotky a možno aspoň náznak sixpacku, I promise... 


Moje úplne najobľúbenejšie jedlo na svete, alias maličká "svačinka" po tréningu :D 


A na ďalší deň s menšou obmenou, proste to do seba práskam každý deň, je to najlepšie :D

Samozrejme jem aj veľa iných vecí, ale tie chcem dať do rubriky "recepty", v ktorej stále nič nemám. Len som strašne lenivá to všetko spísať, sľubujem že sa k tomu čo najskôr dokopem! A na záver aj nejaké skutočné fitspo :)


Kto by nepoznal "našu" dokonalú Beautygloss :)


Mojím veľkým vzorom je aj Zuzka light.


A jedného dňa toto budem vedieť tiež! :D

štvrtok 7. februára 2013

Energia na tréningu


Priznajme si, každý z nás chce vidieť pokroky, najlepšie čo najrýchlejšie to pôjde. Chceme byť lepší a lepší a rýchlejší a rýchlejší. Chceme sa prekonávať. Chceme dokázať viac a potom ešte viac. Chceme výsledky. Výsledky sa dostavia, ale až keď do toho dáme maximum toho, čo v sebe máme. Nemám pravdu? :)

Na to, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky vplýva viac faktorov. Jedným takým veľmi dôležitým, hoci často sa podceňuje je spánok. Odporúča sa spať optimálne aspoň 8 hodín, ale napríklad mne to občas trochu robí problém a spím iba 7 hodín, ak musím ráno vstávať...

Dnes chcem písať hlavne o výžive, ktorá je pri každom tréningu naozaj veľmi, veľmi dôležitá. Na aké zásady by sme všeobecne mali dbať?

Konzumovať dostatok živín - príjmať dostatok kalórií, bielkovín, sacharidov a tukov každý deň. Príjem kalórií si môžeme vypočítať priblížne (naozaj iba približne) vzorcom 40x naša váha, pri ťažkých tréningoch 44x naša váha. Sacharidov by sme mali prijať optimálne 4.5-6.5g/kg a bielkovín 2-2.5g/kg.

Jedlo si rozdeliť pravidelne počas celého dňa - nebudem tu písať dogma jedzte 5-6x denne, pretože každému vyhovuje niečo iné. Stretla som sa aj so športovcami, ktorí jedli 8x za deň a aj s takými, ktorí jedli 3x denne. Ide o to, čo vám vyhovuje. Dôležité je, aby ste si to rozvrhli do určitých intervalov počas celého dňa. To znamená že postup doobeda nič nejesť a poobede sa nafutrovať nieje správny.

Nezanedbávať raňajky, obed a večeru - myslím že tieto 3 jedlá sú najdôležitejšie a ani jedno by sa nemalo vynechávať. Hlavne nezmyselné vynechávanie raňajok, to nám nepomôže, dá sa to naučiť, ak vám to robí problém. Telo ráno potrebuje kvalitné palivo :)

Jedlo pred tréningom - by sme nikdy, skutočne nikdy nemali vynechávať. Toto jedlo by malo obsahovať prevážne sacharidy, niekto dáva aj bielkoviny. Mali by sme ho konzumovať 1.5-2h pred tréningom. Nemalo by to byť nič príliš ťažké. Práve toto jedlo nám dodá potrebnú energiu na tréning.

Jedlo po tréningu - je veľmi dôležité, po tréningu je najlepší čas, kedy môžeme telu dať to čo potrebuje a využije to na rast svalovej hmoty a obnovu, regeneráciu. Telo sa po tréningu nachádza v katabolickom stave (glykogén je vyčerpaný a rozpadajú sa svaly) a kvalitnou výživou a správnym načasovaním môžeme  tento stav rýchlo odvrátiť a naštartovať anabolizmus. Toto jedlo by malo mať aspoň 300kalórií a pomer sacharidov a bielkovín 2:1-4:1 v prospech sacharidov. Príliš ťažkým jedlám by sme sa opäť mali v tomto čase vyhnúť. Po tréningu by sme mali preferovať rýchle sacharidy, aj keď si strážime/znižujeme telesný tuk.

Pitný režim - tiež ovplyvňuje náš výkon na téningu. Preto by sme mali piť aj počas tréningov, ale neprepíjať sa, ten pocit potom neni príliš príjemný. A čo piť? Ja preferujem aj počas tréningu jednoznačne vodu.

streda 6. februára 2013

Najlepší šport


Existuje nespočetné množstvo športov a činností, pri ktorých vyvýjame fyzickú aktivitu a precvičujeme svoje svaly. Kládli ste si už niekedy otázku, ktorý šport je najlepší? Trúfam si napísať, že poznám odpoveď. Aspoň môj subjektívny názor je ten, že najlepší šport na svete je ten, ktorý nás baví, napĺňa a máme z neho dobrý pocit :)

Väčšinou sa stretávam s priaznivcami fitness, behu, cvičenia doma. Ale nezabúdajme aj na iné športy. Čo takto basketbal, hádzaná, rôzne druhy tancov, atletika, gymnastika, balet... Mohla by som pokračovať a ďalej vymenovávať, ale bolo by to skutočne nadlho :D Ja som zase od pomerne útleho veku hrám tenis a popravde... zamilovala som si to a ešte nikdy sa mi nestalo že by ma nebavil alebo by som chcela úplne prestať. Maximálne sa mi občas stávalo že som bola naštvaná z prehry a maximálne namotivovaná všetkým vytrieť zrak - musia predsa vidieť že som najlepšia keď si to myslím, nie? :D A ten pocit potom... Šport ma veľa naučil a stal sa súčasťou môjho života, ktorej by som sa nikdy, skutočne nikdy nechcela vzdať. Neskôr sa k tomu pridalo aj fitko a cvičenie doma, ale to nič nemení na tom že tenisu som ostala verná stále.

A prečo vlastne ten pohyb a všetko to okolo toho tak milujem? Je veľa dôvodov...
- Naučila som sa nevzdávať, motivovať sa a hlavne veriť sama v seba
- Zlepšila som si kondičku, výdrž a naučila som sa byť vytrvalá
- Prestala som používať slovné spojenie "to nedokážem", prestala som byť lenivá - pretože všetko ide!
- Naučila som si dávať ciele a viem, kam smerujem

Šport je neoddeliteľnou súčasťou chudnutia z tukov, naberania svalovej hmoty, formovania tela... A jeho prospešné účinky pre zdravie sú určite každému jasné (samozrejme nič sa nemá preháňať). Nebudem tu písať o endorfínoch, toho sú plné časáky, ale športovanie naozaj úzko súvisí s psychikou človeka, to poznám napríklad aj na sebe, vždy mi je po tréningu oveľa lepšie.

A ešte pár zásad, s ktorými naprosto súhlasím:
- Nikdy nieje neskoro na to, aby si začal.
- Jediná prehra je to, že to vzdáš!
- Ak ťa tvoj tréning nebaví, niečo je zle.
- Nerobíš to pre nikoho, ale pre seba - tak nepodvádzaj!
- Ak chceš uspieť, musíš pre to aj niečo obetovať.
- Ak sa ti nedarí splniť cieľ, nezahoď ho, pokračuj, nikdy sa nevzdávaj!

Ak pravidelne športujete, asi viete o čom tu celý čas točím :) Dúfam že som vás až tak nenudila, asi to bude tou eufóriou z tréningu, z ktorého som sa pred chvíľou vrátila a mala som potrebu to napísať. Existuje veľmi veľa športov, každého baví niečo úplne iné, každý vyniká v niečom úplne inom. Za ten perfektný pocit to stojí.

A aký máte vy vzťah k športovaniu? Predpokladám že tu nájdem veľa jeho veľkých priaznivcov ako som ja :D Čo vás najviac baví a čomu sa venujete? Čo vám športovanie dalo? :)

utorok 5. februára 2013

Všehochuť


Prepáčte mi, ja viem, som hrozný blogger a vôbec neprispievam :D Ale na moju obranu tento týždeň vôbec nebol čas, bola som na "predĺženom výkende" u známych a v posledných dňoch som od 7:30 do 3 poobede v škole, potom tréning, učenie do školy, cvičenie :D Vážne odivujem všetky z vás, ktoré ešte pri tomto všetkom takmer každý deň prispievate na blog - ale samozrejme to, že neblogujem neznamená, že nečítam vaše blogy - bez toho by som si nevedela predstaviť svoje raňajky :D A aby tých kecov nebolo málo, zhrniem sem do bodov svoje "pokroky" aj "nepokroky" ktoré som spozorovala:

- cvičenie milujem viac, ako kedykoľvek predtým
- mám blog o zdravom životnom štýle a už 17 sledovateľov - SRDEČNE ĎAKUJEM!!! :D
- viac ľudí mi povedalo že mám dokonalý "zadoček" (pre mňa pocta :D)
- na bruchu sa mi to konečne začína rysovať (veď aby nie, už bolo na čase!)
- zistila som že mám v poslednom čase každý deň tie isté raňajky - čistú ovsennú kašu s mliekom a bielym jogurtom (ja viem, má sa jesť pestro, ale ja sa jej neviem dožrať dojesť :D)
- celkom som zanevrela na ovocie (nie úmyselne), zato sa nepchávam mega-množstvami zeleniny
- odkedy pravidelne cvičím chrbát (kedysi som ho úmyselne neprecvičovala) oveľa menej ma bolí a som vystretá + zamilovala som si to :D
- mám jasný cieľ a som si na 100% istá, že cvičenia sa NIKDY dobrovolne nevzdám, baví ma, naplňuje ma to, vidím v tom zmysel


Tak to by bolo dosť výkecu, pre mňa je ešte viac motivujúce si to takto spísať do bodov, aspoň viem v čom som sa zlepšila a v čom zhoršila. V následujúcich dňoch sa budem snažiť byť aktívna, snáď sa mi podarí napísať nejaké články o strave, o potravinách ktoré jem ja a tak ďalej :) A niekedy určite pridám aj svoje fotky, ale to až keď sa budem mať s čím pochváliť. Ako sa darí vám? :)