Zdravím vás :)
Som tu s dalším článkom, aj keď som ho skutočne neplánovala, bolo to úplne spontánne rozhodnutie. Asi Je to určite kvôli tomu, že by som sa mala učiť :D Ale aj kvôli tomu, že som práve prišla z úplne brutálneho tréningu ktorý nasledoval po ešte brutálnejšom tréningu včera. Článok bude bohužiaľ dosť dlhý, pretože to potrebujem zo seba dostať.
Aby som vám to trochu priblížila, včera bol leg day. Čiže drepy s voľnou činkou, pilé drepy, výpady, mŕtve ťahy, zakopávanie, predkopávanie, výskoky na bedňu s činkou do drepu a dole, mosty a výpony s činkou, burpees, ktoré si vždy dávam za tréningom nôh aby som sa odrovnala. Na záver 4x1min wall sit s 10kg kotúčom (s týmto len začítam tak sa nesmejte!!). Včera som bola ale nejako extra nabudená (to v poslednej dobe bývam často), tak som si dala ešte 4x15 drepov na jednej nohe bez závažia (to je pre mňa fakt náročné) a dneska ma z toho bolí zadok tak strašne ako ešte nikdy :D Celkom vražedná kombinácia. Čo sa týka kardia to nenávidím a dosť ho flákam, takže pri tréningu nôh vždy na začiatku na rozohriatie 10 minút stepper a na konci ešte na vydýchanie 15 minút "chôdza do schodov" (to je taký divný stroj) alebo občas beh. Tak to bol môj včerajší tréning, kedžě niesom žiadny namakanec tak mi to dalo dosť zabrať.
A dnes som mala tréning s trénerom, taký kruháč (hiit tréningy narozdiel od kardia milujem), ktorý bol inšpirovaný crossfitom. Straše obdivujem ľudí, ktorí cvičia workout (myslím vonku) alebo crossfit. Je to úžasné, obdivuhodné, proste najväčšia motivácia. Tiež by som raz chcela byť taká dobrá :) Tréning vám tu celý vypisovať nebudem, aj tak to nikoho nezaujíma.Ale trénovala som clean and jerk, kliky v stojke, skúšala som zhyb na jednej ruke (nie, fakt ho nedám!!) a tak ďalej :) Bola to zábava, bolo to prekombinované ale tak to mám najradšej :D
A teraz by som sa chcela dostať k pointe článku (ak vôbec má nejakú pointu). Keď som pred pár rokmi začala cvičiť (doma), cvičila som aj 3 hodiny denne a k tomu som ešte mala denne tréningy tenisu. Cvičila som síce len Jillian, rôzne pilatesové videá ale preháňala som to. Vôbec nechápem ako som toľko hodín denne mohla cvičiť, keď ma to absolútne nebavilo. Mala som anorexiu a robila som to len pre chudšiu postavu. Každý deň. Absolútne som sa izolovala od všetkých, všetko sa točilo len okolo školy, tenisu a cvičenia. A jedla samozrejme. Bolo to asi najhoršie obdobie v mojom živote. Priznávam, občas sa mi vracajú tie anorektické myšlienky o tom ako som "mala všetko pod kontrolou", aké to bolo úžasné byť vychudnutá. Myslím že myšlienky babe, ktorá trpela PPP nikdy nedajú úplne pokoj. Ale viete čo je dôležité? Musíme vedieť čo chceme, kam smerujeme. Život máme len jeden. Život s PPP bol taký bezproblémový a jednoduchý, všetko sa točili stále dookola, žiadne problémy. Ale som si istá, že už nikdy, naozaj nikdy sa tam nevrátim. Pretože je to všetko len subjektívny pocit, v skutočnosti život s PPP ani nie je život, akoby sme ani nežili. Je to len prežívanie, život nemá žiadny zmysel. A to čo ma najviac drží od PPP je práve cvičenie. Možno sa to zdá divné, ale ja naozaj necvičím kvôli postave. A nemám ani six pack, aj keď nevadilo by mi keby som ho mala, to vôbec. Ale nie som smutná z toho že nevyzerám ako nejaká fitness modelka :) Som spokojná a prijala som sa taká, aká som. Práve vďaka tomu, že som sa z PPP dostala dnes môžem robiť to čo robím. Vtedy som bola taká slabá, že by som neurobila ani jediný zhyb alebo drep na jednej nohe. Všetko je to o tréningu a o správnej strave. Je to úžasný pocit ísť spať s pocitom, že som dnes urobila maximum pre to, aby som bola zajtra o niečo lepšia. Cvičenie ma neskutočne baví, našla som sa v tom. Milujem to prekonávanie, to trieskanie činiek. dosť mi narástlo sebavedomie (ale namyšlenec zo mňa našťastie ešte nie je). Milujem ten pocit že vtedy na nič iné nemyslím a všetko mi je jedno. Milujem to, keď ležím na zemi a neviem vstať, ani popadnúť dych, pretože som do toho dala všetku silu čo som mala. Toto, toto je tá vec, ktorá ma robí skutočne šťastou. A nepotrebujem u toho ani cvičiť v tých najdrahších nike teniskách, značkovom oblečení. Nepotrebujem byť v najluxusnejšom fitku, je háňala som to. Vôbec nechápem ako som toľko hodín denne mohla cvičiť, keď ma to absolútne nebae som dnes urobila maximum pre to, aby som bola zajtra o niečo lepšia. Cvičenie ma neskutočne baví, našla som sa v tom. Milujem to prekonávanie, to trieskanie činiek. dosť mi narástlo sebavedomie (ale namyšlenec zo mňa našťastie ešte nie je). Milujem ten pocit že vtedy na nič iné nemyslím a všetko mi je jedno. Milujem to, keď ležím na zemi a neviem vstať, ani popadnúť dych, pretože som do toho dala všetku silu čo som mala. Toto, toto je tá vec, ktorá ma robí skutočne šťastou. A nepotrebujem u toho ani cvičiť v tých najdrahších Nike teniskách, značkovom oblečení. Nepotrebujem byť v najluxusnejšom fitku, je mi to jedno.
Týmto určite nechcem vyznávať na verejnosti svoju lásku k fitku ani písať tu ďalej také trapošiny, len som vám chcela povedať, aby ste vždy robili to čo vás baví, pretože len tak budete skutočne šťastní. Dúfam, že som vás týmto článkom príliš neunudila a že dáva aspoň trochu zmysel.
Na záver vám sem pridávam video, ktoré ste možno už aj videli, je na ňom 17 (teraz už 18) ročná Suzanne Svanevik. Dúfam že vás inšpiruje tak ako mňa, pretože je naozaj úžasná :)
Lola.














